ROK ESPRESSO? JE TO PROSTE LÁSKA!
Asi pred dvomi rokmi, nás doma navštívila naša rodinná známa, ktorá pracuje ako baristka vo Viedni. Tá nám, na nejakých webových stránkach ukázala hliníkovú vecičku na prípravu kávy s vymakaným dizajnom. Vtedy som si povedal, že jedného pekného dňa, si túto vecičku zaobstarám. Aj keď, som v tom čase vedel o káve veľký prd :)
Od tej doby, prešlo niekoľko mesiacov, počas ktorých som zistil, že tá vecička sa volá ROK espresso maker a vyrába sa niekde v Anglicku. Zistil som si, že stojí cca. 200.- €. Tak som začal pátrať po weboch, kde by sa dala zohnať za nejaké lepšie peniaze. Začiatkom tohto roka, som ROK vymákol v perfektnej zľave na Slovensku, a tak som si ho kúpil. Priznám sa, že ROK si ma získal hlavne pre svoj dizajn. Nad tým, ako sa na ňom bude pripravovať presso, som pri kúpe ani veľmi nepremýšľal. Veď čože, hádam to nebude žiadna veda. A na videách na webe, to vyzeralo veľmi jednoducho... No jasné, že do reality som sa dostal hneď pri prvom pokuse prípravy pressa. V kaviarni v shopping centre, som si kúpil vrecko Nikaragui, ktorú som si tam dal aj zomlieť. Veď zomletá káva, ako zomletá káva ...som si myslel. Doma, som odmerkou od oka nasypal do portafiltra kávu, nejako som ju tam natlačil a išlo sa na vec. V rýchlovarnej kanvici som dal zovrieť vodu, ktorú som šupol do nádržky ROKu a poď ho tam.. Páky pomaly hore, a vzápätí s nimi rýchlo dole. Z portafiltra sa začala valiť „káva“ tak, že mi ostriekala pol kuchynskej linky. Šálka bola naplnená do piatich sekúnd, pričom jej obsah, sa ani zďaleka nepodobal na presso. Zvláštna farba a po nejakej pene ani len náznak. No a o chuti, to sa nejdem ani rozpisovať.
Rýchlo som sa dostal do reality. A pochopil som, že takto to nepôjde, lebo inak to budú moje najhoršie vyhodené prachy. Na druhý deň, som ROK zbalil naspäť do plechovky a vybral som sa na skusy za kamarátom baristom. Priniesol som si k nemu samozrejme aj v shopping centre zomletú Nikaraguu. Keď ju zbadal a chytil zrnká medzi prsty, tak sa začal rehotať... Povedal, že káva je zomletá na veľmi hrubo, a že do ROKu potrebujem jemné mletie. Zomlel mi teda presne navážené množstvo kávy na jemno. Potom celý portafilter ponoril na chvíľu do horúcej vody, čo som samozrejme tiež doma neurobil. Tak portafilter bez kávy nasadil do samotného tela ROKu, a nalial do nádržky horúcu vodu, ktorú niekoľko krát ramenami pretlačil cez portafilter von. Tiež som vôbec nemal ani šajnu, že je dobré okrem portafiltra, predhriať aj samotné vnútro ROKu. Potom portafilter vybral, osušil ho do papierového obrúska a natlačil do neho na jemno zomletú kávu. No.. a potom to prišlo! Do nádržky nalial horúcu vodu (vraj mala mať okolo 90 stupňov), ramená zdvihol do hornej polohy, a po niekoľkých sekundách, ich začal stláčať pomaličky smerom nadol. Z toho, čo som videl potom, som zostal v nemom úžase. Z portafiltra začala vytekať tenučkým cícerkom do šálky (tá bola samozrejme taktiež predhriata) káva, pričom asi po nejakých 15 sekundách bolo dielo dokonané. V šálke, na hladine, sa vytvorila nádherná crema. Presne taká istá, ako na reklamných videách o ROKu na weboch.
A tak, som sa milí ROKeri, vďaka ROKu začal pomaly zasvecovať do tajov prípravy kávy. A neviete si ani predstaviť, ako ma to neskutočne baví. Pre niekoho, je možno jednoduchšie spraviť si kávičku na elektrickom jednopákovom pressostroji, ale ja by som už ROK nevymenil za nič na svete. Keďže na tejto mašinke, môžem experimentovať pri príprave svojej kávičky. A to nevravím o tom, keď k Vám príde návšteva, ktorá si vypýta kávu. No isto nebude väčšieho frajera ako Vás, keď im začnete robiť kávu na ROKu. Svoj ROK si nosím so sebou na dovolenky, chatovačky, gardenparty, rôzne výlety a podobne. Vlastne všade, kam sa dá. Čo viac dodať? Je to proste láska..
Štefan Melicherčík